Čo sú to vlastne voľné radikály a antioxidanty?
Čo sú VOĽNÉ RADIKÁLY?
Voľným radikálom je organizmus vystavovaný neustále. Voľné radikály sú veľmi malé, reaktívne častice, ktoré dokážu napádať dôležité štruktúry nášho organizmu, poškodzovať ho, prípadne úplne vyradiť z funkcie.
Vznikajú v našom organizme pri rôznych metabolických procesoch – ako je zlá životospráva, čiže málo pohybu, zlé stravovacie návyky, fajčenie, užívanie liekov, drog a pod.. Vznikajú ale aj faktormi, ktoré bohužiaľ nevieme ovplyvniť a to je UV – žiarenie, znečistené ovzdušie, toxíny. sa ich devastačný účinok na náš organizmus neustále zväčšuje.
Voľné radikály vznikajú ale tiež pri nedostatku kyslíka a pri dlhotrvajúcej aeróbnej aktivite (vytrvalostné behy, cyklistika a pod.).
Voľné radikály spôsobujú oxidačné poškodenie bunkových membrán, čím priamo dochádza k poškodeniu samotných buniek. Keďže bunka obsahuje aj rôzne enzýmy, dochádza k poškodeniu membrán aj u susedných buniek.
Postupne sa začína rozvíjať zápalový proces, čo spôsobuje aktiváciu imunitného systému. Imunitný systém potom bojuje proti zápalu, čo ho značne oslabuje a človek sa stáva náchylnejší na rôzne ochorenia ako napr. herpes, chrípka atď.
Voľné radikály s obľubou napádajú a poškodzujú mastné kyseliny, kyselinu deoxyribonukleovú (naše gény), bielkoviny...
Prevládajúci stav voľných radikálov sa nazýva oxidačný stres. Klinické štúdie potvrdili, že reaktívne kyslíkové druhy spolu s voľnými radikálmi spôsobujú s vekom spojené degeneratívne ochorenia, zahrňujúc aterosklerózu, rakovinu, mozgovú príhodu, astmu, artritídu, srdcový infarkt, poškodenie pečene, cukrovku a ďalšie.
Ako voľné radikály pôsobia na pleť?
Voľné radikály môžu v pleti vyvolávať oxidačný stres, ktorý vedie k jej predčasnému starnutiu.
Tým, že radikály vznikajú nielen metabolickými procesmi ale sú prítomné aj vo vzduchu to má zásadný vplyv na našu pokožku.
Kyslík dokáže vytvárať v tele potenciálne toxické látky. Medziprodukty biochemických reakcií sa považujú za deštrukčné látky, ale sú súčasťou biochemických procesoch v živom organizme.
Nielenže ich vdychujeme, ale usádzajú sa nám priamo na pokožke. Častice sadzí, oxidy dusíka , jemný prach a rôzne výpary znamenajú teda pre našu pokožku stres. Pleť je bledá, bez jasu, vznikajú drobné vrásky a pigmentové škvrny.
Voľné radikály prichádzajú do kontaktu s našou pokožkou tým sa jej ochranná bariéra pokožky bráni a produkuje voľné radikály, ktoré ju poškodzujú ešte viac.
Najväčšiu šancu zintenzívniť svoju ochranu pred voľnými radikálmi však máme využívaním - podľa možností prirodzených - antioxidantov.
Čo sú to ANTIOXIDANTY?
Ľudské telo sa skladá z bielkovín, tukov a deoxyribonukleových kyselín (DNA), čo sú v podstate molekuly tvorené stovkami až tisíckami vzájomne spojených atómov.
Ľudský organizmus si zachováva stálosť vnútorného prostredia vďaka chemickým reakciám. Všetky chemické reakcie, ktoré organizmus potrebuje na to, aby sa udržal pri živote sa dohromady označujú ako metabolizmus. Aby bola molekula stabilná, musí obsahovať správny počet elektrónov. Ak stabilná molekula stratí elektrón, môže z nej vzniknúť takzvaný voľný radikál. Voľné radikály sú nestabilné, elektricky nabité molekuly v bunkách, ktoré môžu reagovať s ostatnými molekulami v bunke (napríklad s DNA) a poškodiť ich.
Antioxidant je pojem pre každú zlúčeninu, ktorá dokáže pôsobiť proti nestabilným molekulám nazývaným voľné radikály, ktoré poškodzujú DNA, bunkové membrány a ďalšie časti buniek. Pretože voľné radikály nemajú plný doplnok elektrónov, kradnú elektróny z iných molekúl a tieto molekuly poškodzujú.
Antioxidanty neutralizujú voľné radikály tým, že sa vzdávajú niektorých svojich vlastných elektrónov. Táto obeta pôsobí ako prirodzený vypínač voľných radikálov. Antioxidanty doslova tieto molekuly ,,chytia” a zabránia voľným radikálom v ďalšej činnosti . Pomáhajú prerušiť reťazovú reakciu, ktorá môže ovplyvniť ďalšie molekuly v bunke a ďalšie bunky v tele.
Chránia bunkové štruktúry pred poškodením, pričom samotné radikály neutralizujú.
Nachádzajú sa v prirodzenej forme v ovocí a zelenine ale aj zásaditej vode. Preto by sme mali dbať na pravidelný príjem týchto potravín. Ovocie by človek mal zjesť denne aspoň 2-3 porcie, zeleniny 3-4 porcie a dopĺňať ho kvalitným pitným režimom.
Voda JAVA má záporný ORP (oxidačný-redukčný potenciál), ktorý je meradlom jej oxidácie a kvality.
V prírodných vodách sú oxidačné podmienky spojené s obsahom rozpusteného kyslíka.
Ak má voda záporný oxidačno-redukčný potenciál, znamená to, že má redukujúce vlastnosti, správa sa ako antioxidant, zachytáva škodlivé voľné radikály, ktoré v tele vznikajú ako produkty metabolizmu. Voda JAVA má redox -320 mV pri zdroji, preto pôsobí ako antioxidant.
Z hľadiska konzumenta sa dá hodnotiť prítomnosť prirodzených antioxidantov v potravinách kladne:
- predlžujú ich trvanlivosť
- ich užívanie má priaznivé účinky na zdravie
- znižuje pravdepodobnosť srdcovo-cievnych chorôb a niektorých typov rakoviny
Naše telo, prostredníctvom antioxidantov neutralizuje potenciálne škodlivé voľné radikály, ak však vznikne nerovnováha medzi produkciou voľných radikálov a schopnosťou tela neutralizovať ich, voľné radikály začnú poškodzovať bunkové membrány, bielkoviny a DNA v procese známom ako oxidačný stres.
Najznámejšími antioxidantmi sú vitamín C a vitamín E, selén, beta karotén, koenzím Q10, astaxantín.